Tekst i plakat pochodzą ze strony www.cemerica.rusyn.sk
Daniela Kapráľová
Národená 12. januára 1959 v Snine. Absolvovala Strednú umelecko-priemyselnú školu v Košiciach, odbor užitá fotografia. V roku 1988 ukončila štúdium rigoróznou škúškou z Teórie Výtvarnej
výchovy a Dejín umenia na UPJŠ v Prešove.
V rokoch 1978-1980 pracovala v Múzeu ukrajinskej kultúry vo Svidníku. Neskôr pracovala ako učiteľka výtvarnej výchovy a ruského jazyka. O roku 1988 pracovala v Humennom, najskôr vo Vihorlatskom
múzeu ako historik umenia a muzeoedukológ, neskôr vo Vihorlatskej knižnici, ako metodik pre kontakt s verejnosťou. Od roku 2010 pracuje v Múzeu moderného umenia AW v Medzilaborciach.
Angažuje sa v Medzinárodnej fotografickej skupina Black end White, CEE PhotoFund .
Autorské výstavy:
2000 Senzi bilita, Galéria Black and White, Przemysl
2002 Pocta Anjelom, foto predajňa FaF, Humenné
2005 Cesta, Podduklianske osvetové stredisko, Svidník
2005 Mamaja, Pop art v Mikovej
2005 Tiché žitie, Múzeum Andyho Warhola, Medzilaborce
2008 Zuzanka, Provinčný dom v Starej Ľubovni, Zemplínske múzeum
v Michalovciach, Šarišská galéria v Prešove, Múzeum
A. Warhola v Medzilaborciach
2009 Zuzanka, Dom fotografie v Liptovskom Mikuláši, Obecný úrad v
Stakčíne, Aupark Bratislava (v rámci spolupráce s nadáciou
Socio), Galéria Baronka v Kežmarku
2010 Zuzanka - Novi Sad (Srbsko), Vukovar (Chorvátsko) a Valašské Meziřičí (ČR)
Žije v Humennom.
Tomáš LEŇO
Narodil sa 6. júna 1964 v Humennom na Slovensku. Je vnukom bývalého primára chirurgického oddelenia nemocnice v Humennom, MUDr. Andreja Leňa, ktorý pôsobil v tomto zariadení v rokoch 1946 – 1976
a nemocnica dnes nesie jeho meno.
Otec, PhDr. Andrej Leňo bol známym publicistom, vedúcim redaktorom Československého rozhlasu štúdia v Košiciach. Bol spoluzakladateľom populárnej satiricko-humoristickej rozhlasovej relácie
MA-RA-TÓN vysielanej každú sobotu z košického štúdia.
Tomáš Leňo po štúdiu Gymnázia v Humennom /1983/ absolvoval Filozofickú fakultu UPJŠ v Prešove /1989/. Od roku 1989 pracoval v kultúre, venoval sa výstavníctvu s dôrazom na fotografickú
tvorbu.
V rokoch 1993 – 1996 pôsobil ako redaktor okresných Podvihorlatských novín a Vestníka pre potreby štátnej správy. V rokoch 2002 – 2008 pôsobil na poste riaditeľa Vihorlatskej knižnice v
Humennom. Od roku 2008 podniká.
Stručný výber najvýznamnejších fotografických ocenení:
V medzinárodnej fotografickej súťaži “FOTOGRAFIA ACADEMICA“ dostal najvyššie ocenenie – Medailu Fotografia Academica, zároveň 1. miesto a dve mimoriadne ceny od spoločenských
organizácií /1986/. O rok neskôr v tej istej medzinárodnej súťaži ako jediný z ČSSR získal 1. miesto.
Jeho fotografie z vysídľovania ľudí zo Stariny sú uverejnené v publikáciách : Ľudovít Hlaváča : Dejiny slovenskej fotografie, Václava Macek : Súčasná slovenská fotografia a Aurela Hrabušický a
Václav Macek : Slovenská fotografia 1925 – 2000.
V septembri roku 1999 redakcia fotografického magazínu „DU“ v Zurichu vo Švajčiarsku pripravila rozsiahly fotopríbeh autorov Leňa a Ondzika pod názvom „Fotoreportáž z Ruského Potoka“.
V máji 2000 bol ako zástupca slovenskej fotografickej scény prizvaný k medzinárodnému projektu a výstave „Dancing through Time“ v Miláne v Taliansku.
V súčasnosti pracuje s J. Ondzikom na vydaní fotografickej publikácie o živote Rusínov.
Žije v Humennom
Jozef ONDZÍK
Narodil sa 22. júla 1964 v Humennom na Slovensku v rodine stredoškolského profesora, Jozefa Ondzika, ktorý dlhé roky pôsobil ako stredoškolský profesor na Gymnáziu v Humennom.
Jozef Ondzik po štúdiu Gymnázia v Humennom /1982/ ukončil vysokoškolské vzdelanie na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach /r. 1990/. Pôsobil ako anesteziológ v nemocniciach v Dolnom Kubíne a v
Ružomberku, neskôr v Slovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Bratislave na Kramároch. Súčasne podniká v oblasti komerčnej fotografie.
Od roku 1996 študuje v Inštitúte tvorivej fotografie pri Sliezskej univerzite v Opave v Českej republike.
Stručný výber najvýznamnejších fotografických ocenení :
Zlatá medaila J.M. Petzvala v r. 1984, titul Juniorský majster Zväzu českých fotografov v roku 1985, v medzinárodnej súťaži získal Medailu Fotografia Academica a 1. miesto /1986/.
Ako autor je uvedený v publikácii „Slovník českých a slovenských výtvarných umelcov“, vydavateľstvo Chagall Ostrava, rok 2000.
V roku 2010 sa stal „Slovenským fotografom roka“.
V súčasnosti pracuje spoločne s T. Leňom na vydaní fotografickej publikácie o Rusínoch.
Žije v Bratislave
JOZEF LAURUSKÝ
Jozef Lauruský sa narodil 28. 10. 1953 v obci Ruské v okrese Snina. Fotografuje od roku 1972 a profesionálne od roku 1988. Vo svojej fotografickej tvorbe sa venuje portrétu, krajine a dokumentu.
Vo fotografiách Jozefa Lauruského zachytíme premýšľanie o sebe samom, o vlastnom živote, ktorý má svoju krásu - krásu kontrastov. Je preto ľahostajné, kde fotografuje. Či na ľudskom trhovisku,
alebo v osamelej modlitbe pod klenbami ticha. Pozoruje všetko, ako jediný priezor, nerobí rozdiel. Všetko záleží na radosti v ňom. Premýšľa o sebe a nepovie: Našiel som pravdu, ale radšej našiel
som niečo a je to pravdivé.
Samostatné výstavy:
1990 Bardejovské kúpele
1991 Vihorlatské osvetové stredisko. Humenné
2000 White Photo Gallery, Przemysl
2000 Reštaurácia Kudlovčanka, Humenné
2011 Zemplínske múzeum, Michalovce
2011 ÁTRIUM Teológickej fakulty KU Košice
Žije v Humennom.
PIOTR BASALYGA (Poľsko)
Piotr Basalyga sa narodil 17. februára 1955 v Świebodzine.
Pôvodom je Lemko / Rusín.
Mnoho rokov fotografuje krásu beskydskej krajiny, historické sakrálne objekty, ľudí, ktorí zachovávajú tradície a zvyky uplynulých období. Obrázky s tematikou Rusínov považuje za výrazne osobné,
pretože sú jeho sentimentálnym návratom do detstva, na miesta a medzi ľudí, kde vyrastal.
Je autorom 9 individuálnych fotografických výstav a mnohých kolektívnych. Dve výstavy absolvoval aj na Slovensku. Boli to výstavy v Starej Ľubovni (2000) a vo Svidníku (2011). Tá druhá pri
príležitosti osláv životného jubilea Ivana Čižmára, známeho rusínskeho etnografa.
Žije a pracuje v kúpeľnom meste Krynica.